Rozhovor se slovenskými Youcoco

Co vlastně znamená název Youcoco? Jak vznikl?
RIA: „Ty kokos“, je to taká verbálna barlička, ako v češtine „ty vole“. Niečo, čo používaš vo svojom prejave za každým druhým slovom a ani si to neuvedomuješ. Vzniklo to spontánne, listovala som v anglicko-slovenskom slovníku a padol mi zrak na slovo „kokos“. Uvedomila som si aké je pekné a zo srandy preložila práve „ty kokos“ a hneď sme vedeli, že je to ono. Pekne nám to znelo...

Pro mě, a možná i pro většinu Čechů, je slovenština hodně poetický jazyk. Jak jste došly k tomu, že budete zpívat v Angličtině? Není to škoda?
RIA: Nikdy sme ani nepremýšľali, či budeme spievať inak ako anglicky. K hudbe, ktorú tvoríme, sa myslím, úplne hodí. Ako sám píšeš, slovenčina je veľmi poetická. Urobiť skladbu a spievať v nej slovensky tak, aby to nevyznelo až pateticky, to musíš vedieť. A my to nevieme…
RADMILA: V našej hudbe slovenčinu necítime. Možno, keď začneme o pár rokov robiť hip-hop, budú aj slovenské cenzurované texty.



Máte za sebou turné po Česku, Slovensku a Rakousku. Co vám ze šňůry utkvělo nejvíc v paměti? Užívaly jste si to nebo to bylo unavující?
RIA: O našom turné sme písali aj blog na FB, kde si ľudia môžu prečítať, čo sme zažili. To, čo ma ako prvé napadlo, boly práve koncerty v Rakúsku a Nemecku. To bol super výlet, super ľudia a dobré spomienky. Asi najlepší koncert sme mali práve v rakúskom Welse. Celé turné sme si užívali, hoci boli samozrejme aj menej zábavné okamihy, spojené práve s únavou, chorobou apod. Je to ťažké, keď sme boli na všetko samé – museli sme sa doviezť na koncert, vyložiť veci, postaviť, nazvučiť, odohrať, predávať veci (cd a merchandise) a komunikovať s ľuďmi, zbaliť sa a zaviezť sa späť domov. Niekedy to bolo už fakt o hubu…
RADMILA: Mne sa najlepšie spomína na koncert v Košiciach, z ktorého máme aj video záznam. V klube Bombura v Brezne sa nám tiež výborne hralo a ľudia boli veľmi srdeční. Veľkú srandu sme zažili napr. aj v Dunajskej Strede. S odstupom času môžem povedať, že naša koncertná šnúra prebiehala viac menej v pozitívnom duchu a kebyže sa tak dá fungovať celý rok, nebola by som proti.

A jaké bylo publikum? Přivezly jste si nějaké předsudky – ať už vůči Čechům nebo třeba i Slovákům?
RIA: Predsudky sa vo všeobecnosti snažím zo svojho života úplne vytesniť, takže ak som aj dáke mala, zabudla som na ne. Ľudia sú všade rovnakí, rozdiel je asi len v tom, že na Slovensku nás viac poznajú a reagujú preto o niečo viac srdečnejšie.

Vím, že Radmila někde říkala, že by klidně mohla hraní změnit z hobby na něco víc. Jak jste dokázaly skloubit turné se svou prací/studiem?
RIA: Mať hudbu ako serióznu práce, by bolo celkom fajn. Viem si to aj ja predstaviť. Ale v našich podmienkach by si to vyžadovalo presunúť sa z alternatívy do mainsteamu, začať hrať inak a na iných miestach. A tu narážame na naše vlastné presvedčenie a hodnoty. Takže reálne by to bolo iba ak by sme sa dokázali presadiť „na západe“. Ja sa venujem iba umeniu, okrem hudby je to aj značka SAMO&SATO (www.samoandsato.sk), pod ktorou tvorím spolu s kamarátkou (našou potenciálnou/začínajúcou basáčkou).

Pocházíte z hudebních rodin? Vím, že na Slovensku je folklór možná ještě víc populární než v Čechách – a Trenčín nemůže být výjimkou, nebo ne?
RIA: Ja nepochádzam z hudobnej rodiny, nikto v mojom okolí nehrá na žiadny nástroj. Mňa to k hudbe ťahalo od detstva, no možno práve z dôvodu absencie tradície, nikdy som sa, okrem spevu, nevenovala hre na žiadny hudobný nástroj. Prvé kontakty prišli až v mladosti, keď som začala chodiť občas do skúšobne kamarátov. Som teda absolútna amatérka a samouk, hrám čisto intuitívne.
RADMILA: Ja naopak z hudobnej rodiny pochádzam a v našej rodine sa odjakživa spievalo a hralo na gitaru pri rôznych oslavách. Spievam teda odmalička. Chodila som tiež na klavír, ale tento nástroj ma nikdy natoľko nenadchol ako práve elektrická gitara či bicie. Môj otec je vášnivý zberateľ CD, takže aj vďaka nemu som objavila kapely, ktoré doteraz milujem a sú mi inšpiráciou.



Váš debut se prakticky setkal jen se samou chválou. Byla vůbec nějaká kritika?
RIA: Áno, recenzie a ohlasy boli najmä pozitívne. Objavila sa aj jedna – dve sčasti negatívne, kde nám bola vyčítaná prílišná jednoduchosť skladieb, možno nie úplne dokonalé ovládanie nástrojov a tiež úroveň angličtiny. To všetko je ok, máme sa stále čo učiť a kam sa posúvať. Sme na úplnom začiatku.

Kdo vám dělá texty? Někdy se mi zdá, že by mohly být víc propracované, vynalézavější…
RIA: Texty, rovnako ako aj všetky skladby, sú naše. Pracujeme vždy najprv na samotnej hudbe a text robíme akoby „na mieru“. Problém je, že ani jedna z nás neovláda angličtinu excelentne, z čoho pramení asi aj spomínaná jednoduchosť. Je to isto na škodu, pretože niekto dáva textom rovnako veľký dôraz ako hudbe. A obsah našich výpovedí môže potom človeka trocha nudiť, keďže hovoria o bežných veciach.
RADMILA: Ono, v podstate texty robíme vždy na poslednú chvíľu. Počas vzniku novej skladby sa už na samom začiatku, pri improvizácii, objavujú slovné spojenia v angličtine, z ktorých paradoxne vychádzame. Najpodstatnejšia je pre nás emócia skladby.

Máte už nějaké skladby na příští album? Plánujete zůstat u stejného vydavatelství?
RIA: Nové skladby samozrejme vznikajú. Pracujeme na nich a chceli by sme si ich skúsiť na najbližších koncertoch vo Švajčiarsku, ktoré nás čakajú v januári. Či sa dostanú aj na dáky reálny album, to sa ťažko odhaduje. Každopádne, ak by sme nahrávaly, určite nebudeme meniť a zostaneme u Deadred/Starcastic Records.

Co slovenská scéna – jak to tam vypadá? Vím, že remix vašich věcí dělali čeští Sporto a slovenští The Autumnist.
RIA: Ja osobne slovenské kapely veľmi nepočúvam, občas The Uniques, tí sa mi zdajú asi najprogresívnejší. Neznejú moc slovensky, čo je fajn. The Autumnist sú podobný prípad – kvalitná produkcia a ešte sú to aj kamaráti.
RADMILA: Ja by som ešte okrem týchto dvoch kapiel spomenula kapelu The Ills, ktorá ma dostala svojou atmosférou jednotlivých skladieb, či The Swan Bride, ktorí naživo hrajú a pôsobia veľmi profesionálne. A nemôžem nespomenúť trenčiansku punkovú kapelu The 77, indie-grunge formáciu Feedback Stream a kapelu Teskohippies z Piešťan.

Na poslech hudby vám času asi moc nezbývá, ale i tak: kterou desku byste označily jako desku roku 2010?
RIA: Práve naopak, hudbu počúvame stále. Net je v tomto absolútne parádny a dostupný zdroj, snažím sa aj sama hľadať a objavovať nové veci. Naposledy som tak našla Twin Shadow, na ktorých si teraz šlapem. Ale ak by som mala vypichnúť jeden album za tento rok, bol by to asi Unkle „Where Did The Night Fall“.
RADMILA: Ja som sa k albumu Unkle dostala len prednedávnom a musím povedať, že je geniálny. Človeku sa ani nechce veriť, že na hudobnej scéne sa pohybujú už toľko rokov a svojimi hudobnými nápadmi vedia stále prekvapiť.

www.myspace.com/youcoco
www.starcastic.cz
www.deadred.sk